SVK / ENG / RUS
Twitter
Reality Komodity Cenné papiere Enviro projekty

Ценные бумаги

Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči určitým osobám. Cenné papiere možno rozdeliť podľa rôznych kritérii. Základné triedenie je podľa druhu na:

  • akcie (dočasné listy, družstevné podielnícké listy a iné majetkové CP reprezentujúce podiel na kapitále);
  • dlhopisy, vkladové listy, pokladničné poukážky, hypotekárne záložné listy;
  • podielové listy;
  • zmenky, šeky, cestovné šeky;
  • nákladné listy, skladištné listy;
  • tovarové záložné listy, skladiskové záložné listy;
  • investičné certifikáty;
  • ostatné cenné papiere, ustanovené zákonom, medzinárodnými dohodami, príp. obchodnými zvyklosťami.

Cenný papier môže mať listinnú alebo zaknihovanú podobu, t.j. mať formu zápisu v registri vedenom oprávnenou osobou. Forma cenného papiera určuje predovšetkým možnosť jeho prevodoteľnosti – môže mať formu cenného papiera na meno, na rad alebo na doručiteľa. Z hľadiska práv obsiahnutých v cennom papieri delíme cenné papiere na majetkové (najmä akcie a podielové listy), dlžnícke (napr. dlhopisy, pokladničné poukážky, zmenky) a dispozičné (napr. nákladný list, skladiskový list).

Pri rozhodovaní o investovaní do cenných papierov je potrebné si v prvom rade stanoviť  investičnú politiku jednotlivca alebo skupiny investorov. Vyčleniť začiatočný investičný kapitál a určiť prijateľnú mieru rizika. Následne je nevyhnutné vykonať analýzu cenných papierov, ktoré majú vstúpiť do portfólia.  Analýza sa vykonáva prostredníctvom štúdie cien jednotlivých akcií, na základe ktorých je možné predikovať vývoj budúcich cien týchto akcií. Stanovenie investičného porftólia predstavuje jeden z najdôležitejších krokov. Zaoberá sa predovšetkým výberom aktív, kde sa do úvahy berie očakávaný výnos i veľkosť rizika. Portfólio sa môže skladať z jedného alebo z viacerých druhov cenných papierov. Vyžaduje si neustále meranie dosiahnutých výnosov z jednotlivých cenných papierov, čím dochádza k hodnoteniu portfólia.

Neinštitucianálni investori najčastejšie investujú nákupom podielových listov podielových fondov. Podielový fond následne prostredníctvom správcovskej spoločnosti investuje zverené prostriedky do určitých akcií, dlhopisov, realít, alebo vybraných komodít, a to podľa zamerania fondu (akciový, dlhopisový, realitný, zmiešaný, obvykle orientovaný na určitý trh – americký, európsky, ruský, ….). Výber portfólia fondu realizuje správca fondu a teda investor-držiteľ podielových listov nerobí priamo investičné rozhodnutia. Podielové listy investor obvykle môže nakúpiť priamo u správcu alebo u obchodníka s cennými papiermi.

Druhou najrozšírenejšou formou investovania neinštitucionálnych investorov je nákup akcií na burze prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi. Predtým, ako sa investor rozhodne o nákupe ktoréhokoľvek akciového titulu možno doporučiť, aby predtým, ako skutočne investuje peniaze, sledoval  vývoj na danom trhu a faktory, ktoré tento vývoj ovplyvňujú a aký majú predpoklad vývoja. Taktiež sa doporučuje sledovať vývoj konkrétneho akciového titulu, priebežné a predpokladané hodpodárske výsledky emitenta, ako aj fundamenty, ktoré môžu vývoj emitenta ovplyvniť.

Ďalšou formou investovania do cenných papierov je nákup korporátnych, príp. municipálnych dlhopisov (nakoľko štátne dlhopisy, či štátne pokladničné poukážky majú vysokú nominálnu/upisovaciu hodonotu, teda sú neinštitucionálnym investorom obvykle nedostupné). Korporácie (príp. municipality) získavajú formou emisie dlhopisov, resp. hromadnou emisiou zmeniek kapitál. Dlhopis zaväzuje emitenta zaplatiť veriteľovi/držiteľovi istinu a úrok, ktorý môže byť pevný alebo variabilný (s obvykle stanoveným minimálnym výnosom). Zmenka zaväzuje vystaviteľa zaplatiť zmenečnú sumu, avšak môže byť predávaná aj za  sumu nižšiu ako je zmenečná. V prípade investovania do vyššie uvedených dlžných cenných papierov je riziko investora totožné s rizikom schopnosti emitenta plniť svoje záväzky, a teda riziko je veľmi nízko diverzifikované. Tejto forme investovania sa môžu venovať skúsení investori, ktorí sledujú vývoj hospodárenia emitenta, ako aj faktory, ktoré môžu ovplyvniť jeho budúci vývoj. Vo všeobecnosti je stupeň rizika priamo úmerný výnosu daného dlhopisu/zmenky.

« Назад